SK | EN  

Úvod

Ako cestovateľ ste v novom, neznámom prostredí vystavený mnohým rizikám. Na Vaše zdravie môže pôsobiť výrazná zmena teploty, nadmorskej výšky, vlhkosti, a hlavne iné spektrum mikroorganizmov. Preto ak plánujete svoju cestu, mali by ste sa dôkladne oboznámiť so všetkými rizikami a naučiť sa, ako im účinne predchádzať.

Odborníka na cestovnú medicínu by ste mali navštíviť minimálne 4-8 týždňov pred plánovaným odchodom, pred dlhodobým pobytom v zahraničí aj skôr. Avšak ani v prípade, že cestujete na „last minute“, by ste túto konzultáciu nemali vynechať.

Pri konzultácii si s lekárom upresníte, ktoré očkovania sú pre Vás vhodné, aká je vhodná antimalarická profylaxia a ako môžete minimalizovať riziko nákazy, prípadne iných zdravotných ťažkostí.

Pred dlhodobým pobytom v zahraničí, alebo pri cesto do odľahlých oblastí, je vhodné absolvovať zubné a u žien aj gynekologické vyšetrenie.

Pri chronickom ochorení je potrebné pred cestou navštíviť príslušného odborníka, napr. diabetológa, alergológa alebo internistu a požiadať o odporučenie a predpis liekov, ktoré by boli potrebné pri zhoršení stavu.

Zdravotné riziká

Riziká spojené s vonkajším prostredím

  • samotné cestovanie

    Hlboká venózna trombóza

    Pri dlhodobom sedení sa môže objaviť mierny opuch dolných končatín, prípadne môže vzniknúť aj krvná zrazenina v hlbokých žilách dolných končatín. Nebezpečnou komplikáciou býva jej zanesenie krvným prúdom do pľúc – pľúcna embólia. Hlavnými rizikovými faktormi vzniku trombózy sú: dehydratácia, vek nad 60 rokov, prekonaná trombóza dolných končatín v minulosti, kŕčové žily, operácia alebo úraz v nedávnej minulosti, tehotenstvo, užívanie antikoncepcie, srdcovo-cievne choroby a onkologické ochorenia. Účinným preventívnym opatrením proti vzniku trombov v žilách dolných končatín počas letu je pravidelný strečing a cvičenie, občasné prechádzky v chodbičke lietadla, užívanie dostatočného množstva tekutín, ako aj používanie kompresívnych podkolienok u rizikových pacientov. Pri vysokom riziku je potrebné užívať lieky, ktoré znižujú zrážanlivosť krvi.

  • kúpanie – v mori, jazerách, riekach

    Pri kúpaní v mori ohrozujú naše zdravie rôzne morské živočíchy a koraly. Najlepšou prevenciou je vyhýbať sa kontaktu s nimi. Ak plánuje potápanie, je potrebné si zabezpečiť poistenie aj na túto aktivitu, pri potápaní v malarických oblastiach nesmiete užívať ako profylaxiu Lariam. Kúpanie v stojatých a pomaly tečúcich vodách v tropických oblastiach sa neodporúča, nakoľko hrozí nákaza schistosomiázou, leptospirózou, voľne žijúcimi amébami, ako aj rôznymi patogénmi spôsobujúcimi hnačkové ochorenia.

  • nadmorská výška

    Pri výstupe nad 3000 m nm. sa u 75% ľudí objavujú mierne príznaky výškovej choroby, ich vznik závisí od individuálnej predispozície a rýchlosti výstupu. Najčastejšie prejavy sú bolesti hlavy, nevoľnosť, strata chuti do jedla, malátnosť, nedostatok dychu a nespavosť. Symptómy sa zhoršujú v noci, postupne pri procese aklimatizácie do niekoľkých dní vymiznú. Ak sa pridružuje porucha koordinácie, bolesť hlavy sa zintenzívňuje, je vhodné zostúpiť aspoň o 300 m, kde môže do 24h dôjsť k výraznému zlepšeniu. Pri ťažkej rozvinutej výškovej chorobe dochádza k psychickým zmenám, neschopnosti chôdze a ťažkostiam s dýchaním. V tomto prípade je potrebné okamžite zostúpiť minimálne o 600 m. Ak sa rozvinie opuch mozgu a pľúc je potrebné pacienta okamžite evakuovať a poskytnúť mu lekársku pomoc.

    Prevencia:

    správna aklimatizácia, tzn. pomalý výstup, pokiaľ je možné nenechať sa dopraviť do výšok lietadlom ani autom, najlepšie je začať výstup pešo pred 3000 m nm, od 3 000 m nm denne stúpať len o 300 m. Keď začínate mať príznaky výškovej choroby, je vhodné spomaliť tempo, prípadne ostať na mieste, a ak príznaky neustupujú, tak klesať a klesať. Takisto je dôležité piť dostatok tekutín, nefajčiť, nepiť alkohol, neužívať lieky na spanie a ukľudnenie, jesť vysoko kalorickú stravu a hlavne nepreceňovať svoje schopnosti. Ako prevenciu je možné užívať acetazolamid , o potrebe používania a dávkovaní sa poraďte s lekárom.

  • teplo, vlhkosť

    Prevencia úpalu a prehriatia spočíva v obmedzení aktivít na slnku, hlavne ak sa nachádzate v horúcom a vlhkom prostredí. Je dôležité piť dostatok tekutín s obsahom potrebných iónov a nosiť pokrývku hlavy.

  • UV žiarenie

    V tropických a subtropických oblastiach je potrebné sa vyhýbať priamemu slnečnému žiareniu od obeda do 2h poobede, nosiť klobúk a oblečenie s dlhými rukávmi, používať slnečné okuliare a natierať sa vode odolným opaľovacím krémom s vysokým ochranným faktorom. Nie je vhodné si hneď po plávaní líhať na slnko, pri pobyte vo vysokohorskom prostredí je potrebné nosiť klobúk a chrániť si aj krk, používať slnečné okuliare s bočnými a nosnými krytmi.

  • hmyz

    Mnohé infekcie sú prenášané hmyzom, najmä komármi (malária, japonská encefalitída, žltá horúčka, dengue, chikungunya filariózy..), kliešťami (kliešťová encefalitída, Lymská borelióza, týfus..), muchami (filariózy, leišmanióza, spavá choroba), blchami (mor) a plošticami (Chagasova choroba). Preto je dôležité sa poštípania vyvarovať, prípadne toto riziko zredukovať na minimum. Najdôležitejším prvkom je používanie repelentov, najmä tých s obsahom DEET, IR3535 alebo Icardinu. Ďalej je potrebné spať pod moskytiérami, mať ochranné siete na oknách, používať elektrické alebo iné odpudzovače hmyzu.

  • zvieratá

    Domáce a voľne žijúce zvieratá môžu byť zdrojom rôznych infekcií. Najnebezpečnejšia je besnota, ochorenie s takmer 100% smrtnosťou. Pri ceste do rozvojových krajín je potrebné vyhýbať sa kontaktu so psami a mačkami, s netopiermi, šakalmi, líškami a inými voľne žijúcimi zvieratami. V oblastiach s výskytom besnoty je potrebné okamžite po každom poranení zvieraťom vyhľadať lekársku pomoc pre postexpozičnú profylaxiu besnoty, ako aj prevenciu tetanu. Pri prvej pomoci je nutné ranu ihneď vymyť mydlom a pod prúdom vody, vydezinfikovať a následne vyhľadať lekársku pomoc, aj v prípade, že ste boli predtým zaočkovaní. Cestovatelia bez predchádzajúceho očkovania musia byť preočkovaní 24 hodín od expozície. V oblastiach s výskytom jedovatých hadov, pavúkov a škorpiónov je potrebné vždy vidieť na miesto, kde stúpate alebo kde dávate ruky, je potrebné vyhýbať sa neprehľadným zatrávneným povrchom, nosiť vysoké topánky. Vhodné je spať pod zapravenou moskytiérou, nikdy nie na zemi. V noci sa pohybovať len s baterkou.

  • nehody

    Nehody a zranenia často ohrozujú zdravie turistov v zahraničí. Väčšina úmrtí je spojená práve s týmito udalosťami. Preto je potrebné si pred cestou zabezpečiť adekvátne poistenie, správať sa rozumne a zbytočne neriskovať. Nie je vhodné nadmerné užívanie alkoholických nápojov a drog, je potrebné vyhýbať sa nočným prechádzkam v nebezpečných oblastiach, pri státí na semaforoch a križovatkách je potrebné sa presvedčiť, či sú všetky dvere na vozidle uzamknuté, a takisto je dôležité byť informovaný o aktuálnej bezpečnostnej situácii v danej krajine. V niektorých krajinách nie je povolené používanie fotoaparátov a kamier v blízkosti vlakových staníc, letísk, vodných priehrad, a môžete byť zatknutý pre podozrenie zo špionáže. Častou príčinou úmrtí turistov sú autonehody, preto pri prechádzaní cez cestu si buďte vedomí, že auto môže prísť z inej strany, ako ste zvyknutí, treba mať na pamäti, že miestni vodiči nemajú vo zvyku dávať prednosť chodcom ani dodržiavať akékoľvek pravidlá cestnej premávky. Neprepravujte sa preplnenými trajektami, autobusmi a vlakmi, počas jazdy z dopravných prostriedkov nevyskakujte. Pri plávaní nepožívajte alkoholické nápoje, nikdy neplávajte sami, a neplávajte počas odlivu, aby vás nestrhol morský prúd.

Riziká z vody a potravín

  • hnačkové ochorenia

    Hnačka cestovateľov je jedným z najčastejších zdravotných problémov, postihuje až 80% turistov. Hnačku môže sprevádzať zvracanie, bolesti brucha a horúčka. Vo väčšine prípadov sa jedná o bakteriálne ochorenie, na jej vzniku sa však môžu podieľať aj vírusy a parazity. Preto v krajinách so zníženým hygienickým štandardom je potrebné dbať na hygienu rúk, potravín a vody, tzn. konzumovať len vodu originálne balenú vo fľašiach, ak taká nie je dostupná, je potrebné ju prevárať, filtrovať alebo dezinfikovať pomocou tabliet. Čo sa týka potravín, mali by sme sa riadiť heslom ešte z koloniálnej éry: „wash it, peel it, cook it“. Takisto je potrebné vyhýbať sa konzumácii ľadu, čerstvej listovej zeleniny, konzumácii nedostatočne tepelne upraveného mäsa, vajec a morských živočíchov, ako aj konzumácii nepasterizovaného mlieka.

  • vírusové hepatitídy (A a E)

    Jedná sa o vírusové ochorenia, ktoré primárne postihujú pečeň. Prenášajú fekálno-orálne, úzkym kontaktom s chorým, kontaminovaným jedlom a nápojmi. Vyskytujú sa celosvetovo. Medzi hlavné príznaky patrí malátnosť, zvýšená telesná teplota, abdominálny dyskomfort, žlté sfarbenie sklér a kože. Riziko pre cestovateľov pri hepatitíde A a E je vysoké hlavne pri návšteve oblastí s nízkym hygienickým štandardom. Prevencia: Umývanie rúk, vyhýbanie sa potenciálne kontaminovanému jedlu a vode, očkovanie proti hepatitíde A.

  • črevné parazitózy

    Cestovatelia navštevujúci tropické a subtropické oblasti sú ohrození mnohými parazitárnymi ochoreniami. Črevné parazity sa vyskytujú najmä tam, kde je nízka úroveň hygieny a sanitárnych opatrení, a tým dochádza k znečisteniu pôdy, vody a potravín ľudskými a zvieracími výkalmi. Človek sa nakazí požitím kontaminovanej potravy a vody, ale aj pri chôdzi naboso, nakoľko larválne štádiá niektorých parazitov sú schopné sa aktívne prevŕtať do kože. V prevencii je potrebné dbať na hygienu rúk, nápojov a potravín. Vyvarovať sa chôdze naboso a plávaniu v stojatých a pomaly tečúcich vodách.

Sexuálne prenosné choroby

Najčastejšími sexuálne prenosnými chorobami sú HIV/AIDS, hepatitída B a C, syfilis, kvapavka, ďalej infekcie spôsobené chlamýdiami, trichomonádami, a herpes simplex. Nákaza sa prenáša hlavne nechráneným pohlavným stykom, pri HIV, hepatitíde B a C a syfilise je možný prenos krvou /transfúzia, kontaminovaná striekačka, nesterilné inštrumenty pri tetovaní, akupunktúre a piercingu/ a takisto je možný prenos z matky na dieťa. Medzi najčastejšie príznaky sexuálnych ochorení patrí vred na genitáliách, bolestivosť v pelvickej oblasti, výtok z vagíny a močovej rúry. Avšak mnohé môžu prebiehať bez akýchkoľvek príznakov. Sexuálne prenosné choroby sa vyskytujú celosvetovo. U niektorých cestovateľov je riziko infekcie vysoké. Zvyšuje ho nedostatok informácií o riziku a preventívnych opatreniach, ako aj sexuálny styk s náhodným partnerom. V bežnom sociálnom kontakte doma, v práci, ani vo verejnej doprave riziko infekcie nehrozí, takisto sa tieto ochorenia neprenášajú hmyzom. Prevencia: Chrániť sa sexuálneho styku s náhodným partnerom počas dovolenky, používanie kondómu. Nepoužívať spoločné ihly a striekačky, pri potrebe parenterálneho podania lieku v zdravotníckom zariadení sa treba ubezpečiť, že tieto nástroje sú sterilné, originálne zabalené. Očkovanie je dostupné len proti hepatitíde B a HPV.

Rady pre cestovateľov

Všeobecné preventívne opatrenia

Dodržaním všeobecných preventívnych opatrení môžeme výrazne znížiť riziko expozície infekčným patogénnom, a tieto opatrenia by sme mali dodržiavať aj v prípade, že sme absolvovali očkovania a užívame antimalariká.

Množstvo infekcií, najmä hnačkových a parazitárnych ochorení sa prenáša konzumáciou kontaminovanej vody a potravín. Preto by sme mali piť len vodu originálne balenú vo fľašiach, ak taká nie je dostupná, je potrebné ju prevárať, filtrovať alebo dezinfikovať pomocou tabliet. Čo sa týka potravín, mali by sme sa riadiť heslom ešte z koloniálnej éry: „wash it, peel it, cook it“. Takisto je potrebné vyhýbať sa konzumácii ľadu, čerstvej listovej zeleniny, konzumácii nedostatočne tepelne upraveného mäsa, vajec a morských živočíchov, ako aj konzumácii nepasterizovaného mlieka.

Mnohé infekcie prenáša hmyz, najmä komáre, kliešte, muchy a ploštice. Preto je dôležité sa poštípania vyvarovať, prípadne toto riziko zredukovať na minimum. ajdôležitejším prvkom je používanie repelentov, najmä tých s obsahom DEET, IR3535 alebo Icardinu. Ďalej je potrebné spať pod moskytiérami, mať ochranné siete na oknách, používať elektrické alebo iné odpudzovače hmyzu.

Je potrebné vyvarovať sa kúpania v stojatých vodách v oblastiach, kde je endemická schistosomóza, vyvarovať sa chôdzi naboso po povrchoch /napr. plážach/, ktoré sú kontaminované fekáliami.

Prevencia malárie

Malária je častou, život ohrozujúcou chorobou, vyskytuje sa v mnohých tropických a subtropických oblastiach. Každoročne ochorie na maláriu viac ako 10 000 turistov. Ak ochoriete na maláriu počas cesty, nie vždy je možné nájsť vhodné a dôveryhodné zdravotnícke zariadenie. Ak ochoriete až po návrate, lekári v rozvinutých krajinách nie sú na toto ochorenie pripravení, môže dôjsť k mylnej diagnóze, k oneskoreniu liečby, a následne k rozvoju ťažkej formy malárie až k úmrtiu.

Riziko nákazy sa líši medzi jednotlivými krajinami, ale aj medzi oblasťami jednotlivých krajín. Menšie riziko je v mestských oblastiach a vo výškach nad 1500m nm a v suchej sezóne. Nie je to však vždy pravidlom.

Základné pravidlá antimalarickej prevencie:

  • Uvedomenie si rizika
  • Ochrana pred poštípaním komármi
  • Užívanie antimalarík
  • Včasná diagnostika a liečba pri objavení sa horúčky po viac ako jednom týždni od vstupu do malarickej oblasti

Antimalariká

Žiadne antimalarikum neposkytne úplnú ochranu, ale významne znižuje riziko vzniku smrteľnej formy malárie. Aj keď užívate antimalariká, netreba zabúdať na prevenciu poštípania komármi. Najčastejšie používané lieky v prevencii malárie sú: Chlorochín (Delagil), Lariam (Meflochín), Malarone (Atoquanone-Proguanil), Doxycyklín (Doxybene, Doxyhexal), v určitých prípadoch azitromycín (Sumamed). Vhodné je, ak si antimalarikum zvolíte po konzultácii s lekárom, s prihliadnutím na váš zdravotný stav, sprievodné ochorenia, dĺžku plánovaného pobytu, ako aj vzhľadom na výskyt rezistencie v oblasti, ktorú plánujete navštíviť. Pri dlhodobom pobyte – viac ako 6 mesiacov, alebo v oblastiach s veľmi nízkym rizikom je možné dodržiavať preventívne opatrenia a pri podozrení na maláriu sa preliečiť antimalarikom, tzv. „stand by treatment“. Na preliečenie sú vhodné kombinované preparáty obsahujúce artemisín

Očkovanie

Očkovanie znamená zavedenie očkovacej látky (vakcíny) do ľudského organizmu. Cieľom očkovania je zabezpečiť tvorbu protilátok proti mikroorganizmom a zároveň navodiť tzv. imunologickú pamäť v organizme, čím sa u očkovaného jedinca vytvára dlhodobá, optimálne až doživotná ochrana.
Očkovanie pred cestou do zahraničia je jednou z najúčinnejších foriem ako zabrániť nákaze a infekčnému ochoreniu. Vyhnete sa tak nepríjemnostiam a negatívnym zážitkom z navštívenej krajiny. Očkovaniu je potrebné venovať náležitú pozornosť a dostatočný časový priestor. Vzhľadom na to, že niektoré očkovania majú dlhšiu dávkovaciu schému, je vhodné konzultovať očkovanie minimálne 4-8 týždňov pred odchodom. Lekár podľa krajiny, charakteru cesty a dĺžky pobytu, ako aj podľa Vášho zdravotného stavu, zostaví individuálny očkovací plán.

Bežné očkovania

  • Diftéria

    Diftéria sa prenáša kvapôčkami, pri kontakte s nakazeným človekom, prípadne kontaminovaným posteľným prádlom a odevmi. 
Vakcína obsahuje toxín extrahovaný z baktérie pôvodcu. Proti diftérii sa očkuje v detskom veku, booster sa odporúča starším jedincom cestujúcim do rizikových oblastí (prípady diftérie sa vyskytujú na Indickom subkontinente, juhovýchodnej Ázii, Afrike a v južnej Amerike, ale aj v krajinách bývalej ZSSR).

  • Tetanus

    Tetatické spóry sa nachádzajú v pôde, nákaza vzniká ich zavlečením do rán. Ochorenie sa vyskytuje celosvetovo. Proti tetanu sa očkuje v detstve, preočkovanie sa odporúča každých 10 rokov, prípadne pri poranení.

  • Čierny kašeľ

    Jedná sa vysoko nákazlivé bakteriálne ochorenie, ktoré postihuje dýchací systém. Prenáša sa priamym kontaktom s postihnutou osobou, spôsobuje niekoľko týždňov trvajúci kašeľ, sprevádzaný cyanózou a zvracaním. Medzi hlavné komplikácie patrí pneumónia, encefalitída a podvýživa. Proti čiernemu kašľu sa očkuje v detstve, starším cestovateľom do endemických oblastí sa občas odporúča preočkovanie.

  • Hepatitída B

    Hepatitída B je vírusové ochorenie, prenáša sa krvou, sexuálnym stykom a z matky na dieťa. Spôsobuje zápal pečene, žlté sfarbenie sklér a kože, pri chronickej infekcii môže vzniknúť cirhóza a karcinóm pečene. Pri krátkodobých cestách je riziko nákazy nízke, zvyšuje sa v závislosti od sexuálneho správania /hepatitída B je nákazlivejšia ako HIV/. Pri dlhodobom pobyte sa odporúča očkovanie proti hepatitíde B, nakoľko sa zvyšuje pravdepodobnosť ošetrenia u zubára, prípadne v inom nemocničnom zariadení. Prevalencia hepatitídy B je vysoká v krajinách subsaharskej Afriky, juhovýchodnej Ázie, v Amazonskej oblasti a v Karibiku. V SR sa od roku 1998 očkuje proti hepatitíde B v detskom veku. Vakcína sa podáva 0,5 - 1 ml intramuskulárne , druhá dávka po 28 dňoch a tretia dávka po 6 mesiacoch. Imunita pretrváva 15 rokov.

  • Hemofilové infekcie

    Baktéria Hamophilus influenzae je u detí častou príčinou pneumónie, meningitídy a iných život ohrozujúcich komplikácií, napr. epiglotitída, osteomyelitída, artritída a sepsa. Ohrozené sú všetky nezaočkované deti do 5 rokov.

  • Osýpky

    Jedná sa o vysoko nákazlivé ochorenie, prenáša sa priamym kontaktom s chorým jedincom. V ére pred vakcináciou postihlo do adolescencie takmer celú populáciu. Častou komplikáciou ochorenia je zápal stredného ucha a zápal pľúc. Cestovatelia, ktorí nie sú kompletne zaočkovaní, sú touto chorobou ohrození pri cestách do endemických oblastí. Očkovanie prebieha v detstve, trivalentnou vakcínou (spolu s očkovaním proti mumpsu a rubeole).

  • Mumps

    Epidemická parotitída je vírusové ochorenie, ktoré primárne postihuje slinné žľazy. Najčastejšie postihuje deti, avšak u dospelých sa často pridružujú komplikácie, napr. orchitída, meningitída. Cestovatelia, ktorí nie sú kompletne zaočkovaní, sú touto chorobou ohrození pri cestách do endemických oblastí. Očkovanie prebieha v detstve, trivalentnou vakcínou (spolu s očkovaním proti osýpkam a rubeole).

  • Rubela

    Jedná sa o infekčné ochorenie s miernym priebehom, avšak infekcia v prvom trimestri tehotenstva môže spôsobiť poškodenie až úmrtie plodu. Preto sú ohrozené pri ceste do endemických oblastí najmä gravídne ženy, ktoré neboli kompletne zaočkované. Očkovanie prebieha v detstve trivalentnou vakcínou (spolu s očkovaním proti osýpkam a mumpsu).

  • Poliomyelitída

    Ochorenie sa prenáša fekálno-orálnou cestou. Proti poliomyelitíde (detskej obrne) sa očkuje v detskom veku, preočkovanie sa odporúča po 10 rokoch u osôb cestujúcich do rizikových oblastí, medzi ktoré patria určité časti Afriky, Afganistanu a Indického subkontinentu.

  • Tuberkulóza

    Riziko pre cestovateľov je nízke, zvyšuje sa pri dlhodobom pobyte v oblastiach s jej zvýšeným výskytom, hlavne pri profesionálnej expozícii v zdravotníckych zariadeniach, utečeneckých táboroch, väzniciach, útulkoch pre bezdomovcov apod. Proti tuberkulóze sa očkuje v detstve, toto očkovanie má zabrániť vzniku ťažkej diseminovanej formy tuberkulózy.

Odporúčané očkovania

  • Besnota

    V endemických oblastiach by sa cestovatelia mali vyhýbať aktivitám, ktoré zvyšujú riziko expozície zvieratám (hranie sa so psami a mačkami, beh, bicyklovanie). Profylaktická vakcinácia proti besnote sa odporúča hlavne cestovateľom do odľahlých oblastí, kde nie je možné urýchlene navštíviť zdravotnícke zariadenie. Podáva sa 1 ml intramuskulárne v deň 0, 7, 21-28. Preočkovanie je potrebné každé 3 roky. Po pohryzení alebo poškriabaní zvieraťom je potrebné okamžite vyhľadať lekársku pomoc, aj v prípade, že ste boli proti besnote očkovaní.

  • Brušný týfus

    Jedná sa o chorobu úzko spojenú s nízkou úrovňou hygieny a sanitácie. Prenáša sa fekálno-orálnou cestou, najmä kontaminovanou potravou a nápojmi. Vakcína obsahuje povrchový antigén baktérie, podáva sa v jednej dávke 0,5ml subkutánne alebo intramuskulárne. Imunita vzniká približne po 2 týždňoch od očkovania, a pretrváva približne 3 roky.

  • Hepatitída A

    Ochorenie je spojené s nízkou úrovňou hygieny a sanitácie. Prenáša sa infikovanou potravou a nápojmi, medziľudským kontaktom, fekálno-orálnou cestou. Vakcína je inaktivovaná, obsahuje antigény vírusu, podáva sa jednorazovo 0,5 alebo 1ml intramuskulárne, imunita vzniká približne po dvoch týždňoch a pretrváva 1 rok. Pri preočkovaní po 6-12 mesiacoch od prvej dávky pretrváva imunita minimálne 10 rokov.

  • Hepatitída B

    Hepatitída B je vírusové ochorenie, prenáša sa krvou, sexuálnym stykom a z matky na dieťa. Spôsobuje zápal pečene, žlté sfarbenie sklér a kože, pri chronickej infekcii môže vzniknúť cirhóza a karcinóm pečene. Pri krátkodobých cestách je riziko nákazy nízke, zvyšuje sa v závislosti od sexuálneho správania cestovateľa (hepatitída B je nákazlivejšia ako HIV). Pri dlhodobom pobyte sa odporúča očkovanie proti hepatitíde B, nakoľko sa zvyšuje pravdepodobnosť ošetrenia u zubára, prípadne v inom nemocničnom zariadení. Prevalencia hepatitídy B je vysoká v krajinách subsaharskej Afriky, juhovýchodnej Ázie, v Amazonskej oblasti a v niektorých oblastiach Karibiku. V SR sa od roku 1998 očkuje proti hepatitíde B v detskom veku. Vakcína sa podáva 0,5 - 1 ml intramuskulárne, druhá dávka sa podáva po 28 dňoch, tretia dávka po 6 mesiacoch. Imunita pretrváva 15 rokov.

  • Cholera

    Pre ľudí cestujúcich do vysoko endemických oblastí, hlavne pre humanitárnych pracovníkov a zdravotnícky personál v utečeneckých táboroch, je dostupná vakcína (Dukoral). Vakcína sa podáva perorálne, u dospelých a u detí na 6 rokov v dvoch dávkach s odstupom minimálne 1 týždeň, u detí vo veku 2-6 rokov sú potrebné 3 dávky. Preočkovanie sa odporúča po 2 rokoch.

  • Japonská encefalitída

    Jedná sa zriedkavé, ale závažné vírusové ochorenie, ktoré sa vyskytuje v celej juhovýchodnej Ázii. Prenáša sa komármi. V súčasnosti je dostupná vakcína IXIARO, ktorá sa podáva v dvoch dávkach s odstupom 28 dní. Imunita vzniká približne po dvoch týždňoch a pravdepodobne pretrváva 3 roky. Očkovanie sa odporúča osobám plánujúcim dlhodobejší pobyt na vidieku v endemických oblastiach.

  • Kliešťová encefalitída

    Jedná sa o vírusové ochorenie prenášané kliešťami, zriedka sa prenáša aj pri požití nepasterizovaného mlieka. Očkovanie sa odporúča turistom do zalesnených a trávnatých oblastí určitých európskych krajín. Krajiny s najvyšším výskytom sú: Rakúsko, Estónsko, Litva, Česká republika, Slovensko, Nemecko, Maďarsko, Poľsko, Švajčiarsko, Rusko, Ukrajina, Bielorusko, Bulharsko, Rumunsko, Irán. Menšia intenzita výskytu je v Dánsku, Francúzsku a v južnom Švédsku. Riziko pre cestovateľov je vyššie pri turistike, kempovaní a pri práci v zalesnenom teréne. Najvyššie riziko je na jar a v letných mesiacoch. Vakcína (FSME) sa podáva v troch dávkach: 0, po 1-3 mesiacoch, a 5-12 mesiacov po druhej dávke. Imunita trvá 3 roky. Následne je vhodné preočkovanie.

  • Meningokoková meningitída

    Ochorenie sa prenáša kvapôčkami z dýchacích ciest a pri úzkom kontakte s chorým alebo nosičom. Vakcína sa podáva jednorazovo 0,5ml subkutánne alebo intramuskulárme, imunita vzniká po dvoch týždňoch od očkovania a pretrváva približne 5 rokov. Očkovanie proti meningitíde sa odporúča pri ceste do oblastí s endemickým výskytom, hlavne do subsaharskej Afriky. Pri ceste do Saudskej Arábie počas púte Hajj je povinné očkovanie kvadrivalentnou vakcínou (ACYW).

  • Žltá horúčka

    Jedná sa o ťažké vírusové ochorenie prenášané komármi. Žltá horúčka sa vyskytuje v tropických oblastiach Afriky a južnej Ameriky. Vakcína (Stamaril) obsahuje oslabený vírus, podáva sa v jednej dávke 0,5 ml do podkožia. Imunita vzniká po 10 dňoch od očkovania a pretrváva 10 rokov. Očkovanie je potrebné zaznamenať do Medzinárodného očkovacieho preukazu. Záznam o očkovaní je potrebné nosiť so sebou, pri vstupe do niektorých krajín ste povinný sa týmto dokladom preukázať.

Povinné očkovania

  • Žltá horúčka

    Jedná sa o ťažké vírusové ochorenie prenášané komármi. Žltá horúčka sa vyskytuje v tropických oblastiach Afriky a južnej Ameriky. Vakcína (Stamaril) obsahuje oslabený vírus, podáva sa v jednej dávke 0,5 ml do podkožia. Imunita vzniká po 10 dňoch od očkovania a pretrváva 10 rokov. Očkovanie je potrebné zaznamenať do Medzinárodného očkovacieho preukazu. Záznam o očkovaní je potrebné nosiť so sebou, pri vstupe do niektorých krajín ste povinný sa týmto dokladom preukázať.

  • Meningokoková meningitída

    Ochorenie sa prenáša kvapôčkami z dýchacích ciest a pri úzkom kontakte s chorým alebo nosičom. Vakcína sa podáva jednorazovo 0,5ml subkutánne alebo intramuskulárme, imunita vzniká po dvoch týždňoch od očkovania a pretrváva približne 5 rokov. Očkovanie proti meningitíde sa odporúča pri ceste do oblastí s endemickým výskytom, hlavne do subsaharskej Afriky. Pri ceste do Saudskej Arábie počas púte Hajj je povinné očkovanie kvadrivalentnou vakcínou (ACYW).

Cestovná lekárnička

Obsah cestovnej lekárničky závisí od dĺžky pobytu, plánovaných aktivít, a oblastí, ktoré navštívite. Je potrebné zvážiť aj dostupnosť zdravotníckych zariadení v danej krajine.

Cestovná lekárnička na krátke cesty do tropických a subtropických oblastí by mala obsahovať:

  • lieky, ktoré pravidelne užívate
  • vhodný obväzový materiál (obväz, gáza, náplaste)
  • dezinfekčné prostriedky (alkoholové tampóny, prostriedok na dezinfekciu rán a rúk)
  • analgetikum, antipyretikum
  • lieky proti kinetóze
  • lieky proti hnačkovým ochoreniam, zmes na prípravu rehydratačného roztoku
  • lieky proti bolesti hrdla, proti kašľu
  • antihistaminikum – krém, tabletky
  • antimykotickú, antibiotickú masť
  • repelent
  • antimalariká
  • tablety na dezinfekciu vody

Mapky výskytu

Ochorenia

Cestovatelia sú vystavení množstvu infekčných chorôb. Riziko nákazy sa líši podľa destinácie, plánovaných aktivít, intineráru cesty, štandardu ubytovania a správania sa samotného cestovateľa. Niektorým chorobám sa dá predísť očkovaním, avšak na niektoré, vrátane tých najnebezpečnejších, vakcína neexistuje.

  • Antrax

    je bakteriálne ochorenie, ktoré primárne postihuje dobytok. Kožná forma ochorenia vzniká zanesením spór tejto baktérie do rany pri manipulovaní s chorými zvieratami, alebo pri kontakte s pôdou kontaminovanou trusom. Neliečená infekcia sa môže šíriť lymfatickými cievami, dochádza ku zväčšovaniu regionálnych lymfatických uzlín, krvnému šíreniu až k úmrtiu. Sporadické prípady sa vyskytujú celosvetovo, ojedinelé epidémie vznikajú v centrálnej Ázii a v Afrike. Riziko pre cestovateľov je veľmi nízke. Prevencia: Vyhýbať sa priamemu kontaktu s pôdou a s materiálmi z domácich zvierat.

  • Besnota

    je vírusové ochorenie, nákaza sa prenáša najmä uhryznutím infikovaným zvieraťom, u ktorého sa vírus nachádza v slinách. Prejavuje sa postihnutím mozgu a miechy, ochorenie končí takmer vo všetkých prípadoch smrťou. V úvode pacient pociťuje bolesti hlavy, malátnosť, pridružuje sa horúčka a zmeny citlivosti v okolí hryznej rany, následne sa objavuje excitácia, halucinácie, aero- a hydrofóbia, delírium, kóma, kŕče a smrť nastáva v priebehu niekoľkých dní. Menej častou je paralytická forma, pri ktorej je pacient slabý, pociťuje silné bolesti, zmeny citlivosti a je paralytický. Ochorenie sa vyskytuje celosvetovo. Riziko pre cestovateľov je zvýšené pri expozícii zvieratám- psi, mačky, divá zver, netopiere. Prevencia: Chrániť sa kontaktu so zvieratami, pri pohryzení alebo poškriabaní okamžite vymyť ranu dezinfekčným prostriedkom alebo mydlom, a okamžite vyhľadať lekársku pomoc pre postexpozičnú profylaxiu. Cestovatelia so zvýšeným rizikom by mali byť pred cestou do hyperendemických oblastí zaočkovaní.

  • Brucelóza

    je bakteriálne ochorenie, ktoré primárne postihuje hovädzí dobytok, prasatá, ovce, kozy a psov. Na človeka sa prenáša priamym kontaktom so zvieratami, konzumáciou nepasterizovaného mlieka a syrov. Vyskytuje sa celosvetovo, najmä v rozvojových krajinách, v Stredomorí, na strednom Východe, centrálnej Ázii a južnej Amerike. Riziko pre cestovateľov je nízke, avšak stúpa pri pobyte vo vidieckych oblastiach. Prevencia: Chrániť sa blízkeho kontaktu s domácimi zvieratami, nekonzumovať nepasterizované mlieko a mliečne výrobky.

  • Brušný týfus

    je bakteriálne ochorenie. Prenáša sa požitím kontaminovanej vody a potravín, priamy fekálno-orálny prenos je zriedkavý. Na potraviny môžu tieto baktérie preniesť aj muchy. Nákaza sa vyskytuje celosvetovo, hlavne v súvislosti s nízkym hygienickým štandardom pri príprave jedla. Jedná sa o systémové ochorenie. Príznaky bývajú rôznej intenzity, býva prítomná horúčka kolísavého charakteru, bolesti hlavy, malátnosť, nechutenstvo a nespavosť. Častejšia býva obstipácia. Bez liečby sa horúčka stáva trvalou, zväčšuje sa pečeň, spomaľuje sa frekvencia srdca. Na trupe sa objavuje exantém. Na tretí týždeň sa vyvinú komplikácie, ktoré môžu byť smrteľné. 2-5% pacientov ostáva chronickými nosičmi. Riziko pre cestovateľov je vo všeobecnosti nízke, stúpa so zhoršujúcim sa hygienickým štandardom navštívených oblastí. Prevencia: Piť vodu z fliaš, originálne balenú, dbať na hygienu rúk a konzumovaného jedla, chrániť ho pre muchami. Nepožívať ľad a surovú zeleninu. Očkovanie.

  • Dengue

    je vírusové ochorenie prenášané komármi. Vyskytuje sa v tropických a subtropických oblastiach centrálnej a južnej Ameriky, južnej a juhovýchodnej Ázie, ale aj v Afrike a v Oceánii. Prejavuje sa horúčkou, exantémom, bolestivosťou kĺbov a svalov, môžu byť prítomné prejavy krvácania. Väčšina pacientov sa po niekoľkých dňoch uzdraví, pri ťažkom priebehu so šokom a krvácaním môže byť bez adekvátnej liečby mortalita až 40%. Riziko pre cestovateľov v endemických oblastiach je vysoké. Prevencia: Ochrana pred poštípaním komármi.

  • Chikungunya

    je vírusové ochorenie prenášané komármi, ktoré štípu najmä počas dňa. Vyskytuje sa v subsaharskej Afrike, juhovýchodnej Ázii, tropických oblastiach Indického subkontinentu a na ostrovoch Indického oceánu. Prejavuje sa horúčkou, bolesťami hlavy a svalov, exantémom, bolesťami kĺbov, hlavne ruky, zápästia a členkov. Pacient sa uzdraví do niekoľkých dní, avšak bolesti kĺbov pretrvávajú aj niekoľko mesiacov. Infekcia často prebieha aj asymptomaticky. Riziko pre cestovateľov je vyššie pri pobyte v endemických oblastiach. Prevencia: Ochrana pred poštípaním komármi.

  • Cholera

    je bakteriálne ochorenie. Prenáša sa najmä požitím kontaminovanej vody. Vyskytuje sa v rozvojových krajinách bez infraštruktúry, bez kanalizácie a bez zásobovania pitnou vodou, hlavne v Afrike, v Ázii, v centrálnej a južnej Amerike. Prejavuje sa častými vodovými stolicami a zvracaním, pri ktorých rýchlo vzniká dehydratácia, ktorá bez liečby môže vyústiť v kolaps alebo až smrť. Riziko pre cestovateľov je veľmi nízke, aj keď sa v danej krajine vyskytujú epidémie. Ohrození sú humanitárni pracovníci, najmä v utečeneckých táboroch a v oblastiach postihnutých katastrofami. Prevencia. Vyvarovať sa konzumácii kontaminovanej potravy a nápojov, vhodné je pribaliť si na cestu rehydratačný roztok a antibiotikum. Očkovanie.

  • Chrípka

    je ochorenie spôsobené vírusom, prenáša sa kvapôčkami od chorej osoby, najmä pri kašli a kýchaní, v preplnených a nevetraných miestnostiach. Môže sa prenášať aj kontaminovanými rukami. Nákaza sa vyskytuje celosvetovo, najmä v zimných mesiacoch. Ochorenie sa prejavuje horúčkou, triaškou, bolesťami hrdla, kašľom, bolesťami hlavy, svalov a celkovou slabosťou. Riziko pre cestovateľov je vysoké počas epidémie, takisto môže epidémia vypuknúť počas dlhodobej plavby. Cestovatelia na opačnú hemisféru sa môžu stretnúť s iným druhom vírusu. Prevencia: Vyhýbať sa preplneným miestnostiam a podujatiam počas chrípkovej epidémie, vyhýbať sa úzkemu kontaktu s chorým, pravidelné umývanie rúk, očkovanie proti sezónnej a prasacej chrípke.

  • Filariózy – lymfatické, onchocerkóza

    sú parazitárne ochorenia prenášané komármi a muchami, vyskytujú sa v subsaharskej Afrike, juhovýchodnej Ázii, v Pacifiku a v južnej Amerike. Jedná sa o chronické ochorenia, kde dospelý parazit blokuje lymfatické cievy a následne vzniká opuch končatín, prsníka, skróta. Mikrofilárie môžu spôsobiť slepotu až poškodenie mozgu. Riziko pre cestovateľov je nízke, zvyšuje sa pri dlhodobom pobyte v endemických oblastiach. Prevencia: Ochrana pred poštípaním hmyzom a múch.

  • Giardiáza

    Jedná sa o parazitárne ochorenie, ktoré vzniká najmä po požití kontaminovanej vody. Nákaza sa vyskytuje celosvetovo. Môže prebiehať bez príznakov, často sa prejavuje hnačkami, kŕčmi, meteorizmom a malátnosťou. Riziko pre cestovateľov je vysoké hlavne pri kúpaní vo vode kontaminovanej zvieracími výkalmi a pri pití kontaminovanej vody. Prevencia: Vyhýbať sa požívaniu potravín bez tepelnej úpravy a kontaminovanej vody. Vodu je vhodné prevariť aspoň 5 minút, prípadne dezinfikovať chlórom.

  • Hantavírusové ochorenia

    Jedná sa o vírusové ochorenia prenášané hlodavcami, nákaza vzniká priamym kontaktom s výkalmi, močom, slinami infikovaných hlodavcov, prípadne inhaláciou vírusu z exkrementov. Nákaza sa vyskytuje celosvetovo. Prejavuje sa horúčkou, malátnosťou, poškodením až zlyhaním obličiek, edémom pľúc s prejavmi krvácania. Smrtnosť je 15-50%. Riziko pre cestovateľov je veľmi nízke, zvýšené je v oblastiach s vysokým výskytom hlodavcov. Prevencia: Chrániť sa kontaktu s hlodavcami a ich výlučkami, ochrana jedla pred možnou kontamináciou.

  • Hemoragické horúčky

    Hemoragické horúčky sú spôsobené vírusmi, medzi najdôležitejšie patrí Ebola, Marburg, Lassa, Krymsko-konžská hemoragická horúčka, Horúčka Riftovho údolia, dengue, hantavírusové ochorenia a žltá horúčka. (Posledné tri sú opísané v samostatných kapitolách.) Niektoré sa prenášajú komármi (dengue, žltá horúčka, horúčka Riftovho údolia), kliešťami (Krymsko-konžská hemoragická horúčka), hlodavcami (hantavírusy, Lassa) alebo netopiermi (Ebola, Marburg). Tieto ochorenia sú rozšírené v tropických a subtropických oblastiach, hlavne v subsaharskej Afrike, krymsko-konžská hemoragická horúčka aj v centrálnej Ázii. Jedná sa o akútne ochorenia, s horúčkou, malátnosťou, bolesťami hlavy a svalov, zvracaním a hnačkou, po ktorých nasleduje exantém a krvácanie zo slizníc. Väčšina prípadov končí smrťou (50%). Riziko pre cestovateľov je nízke, vyššie je u osôb navštevujúcich vidiecke a zalesnené oblasti. Prevencia: Vyhýbať sa poštípaniu komármi, kliešťami, kontaktu s hlodavcami a netopiermi.

  • Hepatitída A, B, C, D, E

    Jedná sa o vírusové ochorenia, ktoré primárne postihujú pečeň. Hepatitída A a E sa prenáša fekálno-orálne, úzkym kontaktom s chorým, kontaminovaným jedlom a nápojmi. Hepatitída B, C a D sa prenáša infikovanými telesnými tekutinami, pri sexuálnom styku, transfúziou, používaním kontaminovaných ihiel, procedúrami narušujúcimi kožnú bariéru – tetovanie, piercing, akupunktúra. Môžu sa prenášať aj z matky na dieťa. Tieto ochorenia sa vyskytujú celosvetovo. Medzi hlavné príznaky patrí malátnosť, zvýšená telesná teplota, abdominálny dyskomfort, žlté sfarbenie sklér a kože. Hepatitída B a C môže prebiehať bez príznakov, časom však dochádza ku progresii do cirhózy pečene a karcinómu. Riziko pre cestovateľov pri hepatitíde A a E je vysoké hlavne pri návšteve oblastí s nízkym hygienickým štandardom, pri hepatitíde B a C je riziko vysoké pri nechránenom pohlavnom styku, používaní nesterilných ihiel, takisto je vysoké riziko nákazy v zdravotníckych zariadeniach s nízkym hygienickým štandardom. Prevencia: Pri hepatitíde A a E umývanie rúk, vyhýbanie sa potenciálne kontaminovanému jedlu a vode, očkovanie proti hepatitíde A. Pri hepatitíde B a C sa vyhýbať nechránenému pohlavnému styku, používaniu kontaminovaných ihiel, očkovanie proti hepatitíde B.

  • HIV

    Ochorenie sa prenáša sexuálnym stykom, krvou a z matky na dieťa. Nákaza sa vyskytuje takmer celosvetovo, s najvyššou prevalenciou v krajinách subsaharskej Afriky. Niekoľko týždňov po infekcii sa ochorenie prejavuje príznakmi podobnými chrípke, potom nasleduje niekoľkoročné obdobie bez akýchkoľvek príznakov. Až po tomto období, keď vírus oslabí imunitný systém, sa infekcia prejavuje rôznymi oportúnnymi infekciami a nádorovými ochoreniami. Infekcia sa nedá vyliečiť, dá sa potlačiť celoživotným užívaním antiretrovírusových liekov. Riziko pre cestovateľov je nízke, vysoké je pri nechránenom pohlavnom styku s náhodnými partnermi. Prevencia: Chrániť sa pred pohlavným stykom s náhodnými partnermi, používanie kondómu, používať len sterilné ihly a striekačky, postexpozičná profylaxia.

  • Japonská encefalitída

    Japonská encefalitída je vírusové ochorenie prenášané komármi rodu Culex. Vyskytuje sa v juhovýchodnej Ázii. Väčšina ochorení prebieha bez príznakov, môžu byť prítomné bolesti hlavy s horúčkou, v niekoľkých prípadoch dochádza k zápalu mozgu. Po ťažkom priebehu môžu ostať trvalé neurologické následky. Približne 30% prípadov ťažkej encefalitídy končí smrťou. Riziko pre cestovateľov je nízke, zvyšuje sa pri návšteve vidieckych oblastí počas prebiehajúcej epidémie. Prevencia: Ochrana pred poštípaním komármi, očkovanie pri dlhodobom pobyte v endemických oblastiach.

  • Kliešťová encefalitída

    je vírusové ochorenie prenášané kliešťami, prípadne požitím nepasterizovaného mlieka. Ochorenie sa vyskytuje v centrálnej a východnej Európe, na východe až po Sibír, Čínu, Japonsko. Prejavuje sa príznakmi podobnými chrípke, u 10% infikovaných ľudí dôjde ku druhej fáze horúčky so zápalu mozgu. U niektorých ľudí ostávajú trvalé neurologické následky. U cestovateľov je riziko zvýšené pri pobyte v endemických oblastiach počas letných mesiacov, hlavne pri kempovaní a turistike.

  • Legionelóza

    je bakteriálne ochorenie, nákaza vzniká po inhalácii. Legionela sa často nachádza v klimatizačných zariadeniach, zvlhčovačoch a vírivkách, vyskytuje sa celosvetovo. Prejavuje sa nechutenstvom, malátnosťou, bolesťami hlavy, a rýchlym nástupom horúčky, zápalom pľúc, respiračným zlyhaním až smrťou. Riziko pre cestovateľov je nízke, epidémia sa občas objaví pri kontaminácii klimatizačného zariadenia hotela. Prevencia: Pravidelné čistenie a dezinfekcia možných zdrojov.

  • Leišpanióza

    je parazitárne ochorenie prenášané muchami. Rezervoárom sú psi, hlodavce a iné cicavce. Vyskytuje sa v mnohých tropických a subtropických oblastiach. Prejavuje sa kožnými zmenami, napr. vznikom chronického vredu v mieste poštípania. Môže postihnúť aj vnútorné orgány, hlavne kostnú dreň, pečeň a slezinu. Riziko pre cestovateľov vo vidieckych a zalesnených oblastiach v endemických krajinách je zvýšené. Prevencia: Chrániť sa pred poštípaním muchami, hlavne po západe slnka. Je vhodné používať repelenty a spať pod moskytiérou.

  • Leptospiróza

    Jedná sa o bakteriálne ochorenie. Človek sa nakazí pri kontakte sliznice, prípadne rany, s kontaminovanou vodou, vlhkou pôdou alebo rastlinami, ktoré boli znečistené močom hlodavcov, prípadne konzumovaním takto znečistenej potravy. Nákaza sa vyskytuje celosvetovo, hlavne v tropických krajinách. Prejavuje sa náhlym nástupom horúčky, bolesťami hlavy a svalov, zimnicou, začervenaním spojoviek a exantémom. Môže sa vyvinúť meningitída, hemolytická anémia, žltačka, prejavy krvácania, prípadne zlyhanie obličiek a pečene. Riziko pre cestovateľov je vo všeobecnosti nízke, zvyšuje sa v oblastiach po záplavách, ako aj pri praktizovaní vodných športov a kúpaní sa v sladkých vodách. Prevencia: Vyvarovať sa plávania a iných aktivít v potenciálne znečistených vodách vrátane vodných kanálov, močiarov, jazier a riek.

  • Lymská borelióza

    je bakteriálne ochorenie, prenášané kliešťami. Endemické ohniská sa vyskytujú v zalesnených oblastiach Ázie, severovýchodnej, centrálnej a východnej Európy a USA. Choroba sa prejavuje začervenaním v okolí poštípania, horúčkou, triaškou, bolesťami hlavy a svalov. Môže byť prítomné postihnutie mozgových blán s následným pretrvávaním neurologických príznakov. Po čase môže vzniknúť zápal kĺbov. Riziko pre cestovateľov je vo všeobecnosti nízke, zvyšuje sa pri kempovaní a turistike v endemických oblastiach. Prevencia: Chrániť sa pred uhryznutím kliešťom. Kliešťa po uhryznutí čo najskôr vytiahnuť.

  • Malária

    je častým a život ohrozujúcim ochorením. Jedná sa o parazitárne ochorenie, na človeka sa prenáša poštípaním komárom rodu Anopheles. Vyskytuje sa v mnohých tropických a subtropických oblastiach. Malária sa prejavuje horúčkou, triaškou, bolesťami kĺbov a svalov, zvracaním, ale aj hnačkami, bolesťami brucha a pod. Príznaky nastupujú približne po 10-14 dňoch od infikovania. Bez liečby môže dôjsť k poruchám jednotlivých orgánov a k úmrtiu. Riziko pre cestovateľov výrazne varíruje v závislosti od navštívených krajín a jednotlivých oblastí, ročného obdobia a nadmorskej výšky. Prevencia: Ochrana pred poštípaním komármi, užívanie antimalarickej profylaxie, okamžitá diagnostika a liečba pri horúčke, ktorá sa objaví po 7 dňoch od vstupu do malarickej oblasti. Očkovanie neexistuje.

  • Meningitída

    Jedná sa o zápal mozgových blán, ktorý môžu zapríčiniť rôzne patogény. Pre cestovateľov je dôležitá meningitída spôsobená meningokokmi. Prenáša sa kvapôčkami od nakazených ľudí, alebo nosičov. Sporadické prípady sa vyskytujú celosvetovo, epidémie vznikajú najmä v uzavretých, preplnených miestach (ubytovne, kasárne). V subsaharskej Afrike vznikajú veľké epidémie počas obdobia sucha (november - jún). Riziko pre cestovateľov je vo všeobecnosti nízke, vyššie je pri nahromadení veľkého počtu osôb, občas môžu epidémie vzniknúť aj v turistických ubytovniach.Prevencia: Vyhýbať sa preplneným miestam, v prípade výskytu tohto ochorenia v okolí je potrebné užívať preventívne antibiotiká. Je dostupná vakcína proti najčastejším typom N. meningitidis.

  • Mor

    je ochorenie spôsobené baktériami, na človeka sa prenáša blchami z infikovaných hlodavcov, v prípade pľúcnej formy je možný aj prenos úzkym kontaktom s chorým. Ojedinelé epidémie sa vyskytujú celosvetovo, najmä v centrálnej a východnej Afrike, v južnej Amerike a v Ázii. Mor sa môže prejavovať zväčšením lymfatických uzlín a opuchom v mieste poštípania, sepsou, meningitídou, ako aj postihnutím pľúc. Bez rýchlej diagnostiky a liečby je smrtnosť ochorenia 50-60%. Riziko pre cestovateľov je nízke, vyššie je pri pobyte vo vidieckych oblastiach. Prevencia: Vyhýbať sa kontaktu so živými a mŕtvymi hlodavcami. Vakcína nie je komerčne dostupná, očkujú sa len osoby s vysokým rizikom expozície pri práci.

  • SARS

    je vírusové ochorenie, ktoré sa prenáša priamym kontaktom s chorým človekom. Prejavuje sa horúčkou, malátnosťou, bolesťami hlavy a svalov, hnačkami, triaškou, kašľom a sťaženým dýchaním. V rokoch 2002-2003 prebiehala epidémia v Číne a Hong Kongu. Prevencia: Je potrebné sa riadiť odporúčaniami WHO.

  • Sexuálne prenosné ochorenia

    Najčastejšími sexuálne prenosnými chorobami sú HIV/AIDS, hepatitída B a C, syfilis, kvapavka, ďalej infekcie spôsobené chlamýdiami, trichomonádami, a herpes simplex. Nákaza sa prenáša hlavne nechráneným pohlavným stykom, pri HIV, hepatitíde B a C a syfilise je možný prenos krvou (transfúzia, kontaminovaná striekačka, nesterilné inštrumenty pri tetovaní, akupunktúre a piercingu) a takisto je možný prenos z matky na dieťa. Medzi najčastejšie príznaky sexuálnych ochorení patrí vred na genitáliách, bolestivosť v pelvickej oblasti, výtok z vagíny a močovej rúry. Ale mnoho z nich prebieha bez akýchkoľvek príznakov. Priebeh týchto ochorení môže byť akútny alebo chronický, sú častou príčinou neplodnosti, dlhodobej práceneschopnosti a v niektorých prípadoch aj smrti. Takisto zvyšujú pravdepodobnosť prenosu HIV. Sexuálne prenosné choroby sa vyskytujú celosvetovo. U niektorých cestovateľov je riziko infekcie vysoké. Zvyšuje ho nedostatok informácií o riziku a preventívnych opatreniach, hlavne sex s náhodným partnerom. V bežnom sociálnom kontakte doma, v práci ani vo verejnej doprave riziko infekcie nehrozí, takisto sa tieto ochorenia neprenášajú hmyzom. Prevencia: Chrániť sa sexuálneho styku s náhodným partnerom počas dovolenky, používanie kondómu. Nepoužívať spoločné ihly a striekačky, pri potrebe parenterálneho podania lieku v zdravotníckom zariadení sa treba ubezpečiť, že tieto nástroje sú sterilné, originálne zabalené. Očkovanie je dostupné len proti hepatitíde B a HPV.

  • Schistosomóza

    Schistosomózu alebo bilharziózu spôsobuje parazit, ktorého larva prenikne kožou pri plávaní v sladkovodných jazerách a pomaly tečúcich riekach. Ochorenie sa vyskytuje v sub-saharskej Afrike, na Arabskom polostrove, v Indonézii, v juhovýchodnej Ázii a v južnej Amerike. Prejavuje sa hematúriou, hnačkou alebo postihnutím pečene. V liečbe sa podáva praziquantel. Ohrození sú cestovatelia pri kúpaní v stojatých vodách a pri brodení riek. Prevencia: Chrániť sa kontaktu s kontaminovanou vodou v endemických oblastiach, po náhodnej expozícii je potrebné dôkladné osušenie kože na slnku.

  • Spavá choroba

    Spavú chorobu spôsobuje jednobunkový parazit, je prenášaná muchami tse-tse. Vyskytuje sa v niekoľkých ohniskách západnej, centrálnej a východnej Afriky. Ochorenie sa prejavuje kožnými zmenami v mieste uštipnutia, pacient má bolesti hlavy, zväčšené lymfatické uzliny, má narušený režim spánku. V pokročilom štádiu dochádza k strate hmotnosti, neurologickým zmenám a bez liečby nastáva smrť. Ohrození sú najmä cestovatelia navštevujúci endemické oblasti na vidieku (safari, poľovačka, rybolov, člnkovanie). Prevencia: Chrániť sa pred poštípaním muchou tse-tse. Vhodné sú odevy zelenej, sivej, khaki farby. Bežné repelenty muchy tse-tse neodpudzujú.

  • Tuberkulóza

    Tuberkulózu spôsobujú mykobaktérie, prenáša sa priamym kontaktom s chorým človekom. Nákaza sa vyskytuje celosvetovo. Ochorenie sa spravidla prejavuje kašľom, teplotami, chudnutím, nočným potením. Liečba trvá minimálne 6 mesiacov, užíva sa kombinácia antituberkulotík. Riziko pre bežných cestovateľov je nízke, stúpa však pri dlhodobom pobyte v oblastiach s vysokým výskytom. Prevencia: BCG vakcína v detstve. Humanitárni a zdravotnícki pracovníci s predpokladanou expozíciou by mali pred odchodom absolvovať tuberkulínový test.

  • Žltá horúčka

    Žltá horúčka je vírusové ochorenie, ktoré sa prenáša komármi. Vyskytuje sa v tropických oblastiach Afriky a Južnej Ameriky. Nevyskytuje sa v Ázii. Klinický obraz: Typický je dvojfázový priebeh ochorenia, v prvej fáze je prítomná horúčka, bolesť hlavy, svalov, zimnica, nechutenstvo, zvracanie. Po niekoľkých dňoch nastupuje druhá fáza ochorenia, je charakteristická znovuobjavením sa teploty, žltým sfarbením kože a očí, bolesťami brucha, zvracaním a prejavmi krvácania. Ochorenie sa môže končiť smrťou. Riziko pre cestovateľov: Všetky oblasti, kde je táto infekcia endemická, najmä zalesnené a džungľové oblasti. Prevencia. Prevencia poštípania komármi počas dňa a navečer, očkovanie ako ochrana pred ochorením, aj pred zavlečením choroby do inej krajiny.

Čo poskytujeme ?

O nás
Cestovateľom
Služby
Kontakt
Poliklinika cudzokrajných chorôb, 811 08 Bratislava, Americké námestie 3 info@cudzokrajne.sk