Riziká spojené s vonkajším prostredím
- samotné cestovanie
Hlboká venózna trombóza
Pri dlhodobom sedení sa môže objaviť mierny opuch dolných končatín, prípadne môže vzniknúť aj krvná zrazenina v hlbokých žilách dolných končatín. Nebezpečnou komplikáciou býva jej zanesenie krvným prúdom do pľúc – pľúcna embólia. Hlavnými rizikovými faktormi vzniku trombózy sú: dehydratácia, vek nad 60 rokov, prekonaná trombóza dolných končatín v minulosti, kŕčové žily, operácia alebo úraz v nedávnej minulosti, tehotenstvo, užívanie antikoncepcie, srdcovo-cievne choroby a onkologické ochorenia. Účinným preventívnym opatrením proti vzniku trombov v žilách dolných končatín počas letu je pravidelný strečing a cvičenie, občasné prechádzky v chodbičke lietadla, užívanie dostatočného množstva tekutín, ako aj používanie kompresívnych podkolienok u rizikových pacientov. Pri vysokom riziku je potrebné užívať lieky, ktoré znižujú zrážanlivosť krvi. - kúpanie – v mori, jazerách, riekach
Pri kúpaní v mori ohrozujú naše zdravie rôzne morské živočíchy a koraly. Najlepšou prevenciou je vyhýbať sa kontaktu s nimi. Ak plánuje potápanie, je potrebné si zabezpečiť poistenie aj na túto aktivitu, pri potápaní v malarických oblastiach nesmiete užívať ako profylaxiu Lariam. Kúpanie v stojatých a pomaly tečúcich vodách v tropických oblastiach sa neodporúča, nakoľko hrozí nákaza schistosomiázou, leptospirózou, voľne žijúcimi amébami, ako aj rôznymi patogénmi spôsobujúcimi hnačkové ochorenia. - nadmorská výška
Pri výstupe nad 3000 m nm. sa u 75% ľudí objavujú mierne príznaky výškovej choroby, ich vznik závisí od individuálnej predispozície a rýchlosti výstupu. Najčastejšie prejavy sú bolesti hlavy, nevoľnosť, strata chuti do jedla, malátnosť, nedostatok dychu a nespavosť. Symptómy sa zhoršujú v noci, postupne pri procese aklimatizácie do niekoľkých dní vymiznú. Ak sa pridružuje porucha koordinácie, bolesť hlavy sa zintenzívňuje, je vhodné zostúpiť aspoň o 300 m, kde môže do 24h dôjsť k výraznému zlepšeniu. Pri ťažkej rozvinutej výškovej chorobe dochádza k psychickým zmenám, neschopnosti chôdze a ťažkostiam s dýchaním. V tomto prípade je potrebné okamžite zostúpiť minimálne o 600 m. Ak sa rozvinie opuch mozgu a pľúc je potrebné pacienta okamžite evakuovať a poskytnúť mu lekársku pomoc.Prevencia:správna aklimatizácia, tzn. pomalý výstup, pokiaľ je možné nenechať sa dopraviť do výšok lietadlom ani autom, najlepšie je začať výstup pešo pred 3000 m nm, od 3 000 m nm denne stúpať len o 300 m. Keď začínate mať príznaky výškovej choroby, je vhodné spomaliť tempo, prípadne ostať na mieste, a ak príznaky neustupujú, tak klesať a klesať. Takisto je dôležité piť dostatok tekutín, nefajčiť, nepiť alkohol, neužívať lieky na spanie a ukľudnenie, jesť vysoko kalorickú stravu a hlavne nepreceňovať svoje schopnosti. Ako prevenciu je možné užívať acetazolamid , o potrebe používania a dávkovaní sa poraďte s lekárom. - teplo, vlhkosť
Prevencia úpalu a prehriatia spočíva v obmedzení aktivít na slnku, hlavne ak sa nachádzate v horúcom a vlhkom prostredí. Je dôležité piť dostatok tekutín s obsahom potrebných iónov a nosiť pokrývku hlavy. - UV žiarenie
V tropických a subtropických oblastiach je potrebné sa vyhýbať priamemu slnečnému žiareniu od obeda do 2h poobede, nosiť klobúk a oblečenie s dlhými rukávmi, používať slnečné okuliare a natierať sa vode odolným opaľovacím krémom s vysokým ochranným faktorom. Nie je vhodné si hneď po plávaní líhať na slnko, pri pobyte vo vysokohorskom prostredí je potrebné nosiť klobúk a chrániť si aj krk, používať slnečné okuliare s bočnými a nosnými krytmi. - hmyz
Mnohé infekcie sú prenášané hmyzom, najmä komármi (malária, japonská encefalitída, žltá horúčka, dengue, chikungunya filariózy..), kliešťami (kliešťová encefalitída, Lymská borelióza, týfus..), muchami (filariózy, leišmanióza, spavá choroba), blchami (mor) a plošticami (Chagasova choroba). Preto je dôležité sa poštípania vyvarovať, prípadne toto riziko zredukovať na minimum. Najdôležitejším prvkom je používanie repelentov, najmä tých s obsahom DEET, IR3535 alebo Icardinu. Ďalej je potrebné spať pod moskytiérami, mať ochranné siete na oknách, používať elektrické alebo iné odpudzovače hmyzu. - zvieratá
Domáce a voľne žijúce zvieratá môžu byť zdrojom rôznych infekcií. Najnebezpečnejšia je besnota, ochorenie s takmer 100% smrtnosťou. Pri ceste do rozvojových krajín je potrebné vyhýbať sa kontaktu so psami a mačkami, s netopiermi, šakalmi, líškami a inými voľne žijúcimi zvieratami. V oblastiach s výskytom besnoty je potrebné okamžite po každom poranení zvieraťom vyhľadať lekársku pomoc pre postexpozičnú profylaxiu besnoty, ako aj prevenciu tetanu. Pri prvej pomoci je nutné ranu ihneď vymyť mydlom a pod prúdom vody, vydezinfikovať a následne vyhľadať lekársku pomoc, aj v prípade, že ste boli predtým zaočkovaní. Cestovatelia bez predchádzajúceho očkovania musia byť preočkovaní 24 hodín od expozície. V oblastiach s výskytom jedovatých hadov, pavúkov a škorpiónov je potrebné vždy vidieť na miesto, kde stúpate alebo kde dávate ruky, je potrebné vyhýbať sa neprehľadným zatrávneným povrchom, nosiť vysoké topánky. Vhodné je spať pod zapravenou moskytiérou, nikdy nie na zemi. V noci sa pohybovať len s baterkou. - nehody
Nehody a zranenia často ohrozujú zdravie turistov v zahraničí. Väčšina úmrtí je spojená práve s týmito udalosťami. Preto je potrebné si pred cestou zabezpečiť adekvátne poistenie, správať sa rozumne a zbytočne neriskovať. Nie je vhodné nadmerné užívanie alkoholických nápojov a drog, je potrebné vyhýbať sa nočným prechádzkam v nebezpečných oblastiach, pri státí na semaforoch a križovatkách je potrebné sa presvedčiť, či sú všetky dvere na vozidle uzamknuté, a takisto je dôležité byť informovaný o aktuálnej bezpečnostnej situácii v danej krajine. V niektorých krajinách nie je povolené používanie fotoaparátov a kamier v blízkosti vlakových staníc, letísk, vodných priehrad, a môžete byť zatknutý pre podozrenie zo špionáže. Častou príčinou úmrtí turistov sú autonehody, preto pri prechádzaní cez cestu si buďte vedomí, že auto môže prísť z inej strany, ako ste zvyknutí, treba mať na pamäti, že miestni vodiči nemajú vo zvyku dávať prednosť chodcom ani dodržiavať akékoľvek pravidlá cestnej premávky. Neprepravujte sa preplnenými trajektami, autobusmi a vlakmi, počas jazdy z dopravných prostriedkov nevyskakujte. Pri plávaní nepožívajte alkoholické nápoje, nikdy neplávajte sami, a neplávajte počas odlivu, aby vás nestrhol morský prúd.
Riziká z vody a potravín
- hnačkové ochorenia
Hnačka cestovateľov je jedným z najčastejších zdravotných problémov, postihuje až 80% turistov. Hnačku môže sprevádzať zvracanie, bolesti brucha a horúčka. Vo väčšine prípadov sa jedná o bakteriálne ochorenie, na jej vzniku sa však môžu podieľať aj vírusy a parazity. Preto v krajinách so zníženým hygienickým štandardom je potrebné dbať na hygienu rúk, potravín a vody, tzn. konzumovať len vodu originálne balenú vo fľašiach, ak taká nie je dostupná, je potrebné ju prevárať, filtrovať alebo dezinfikovať pomocou tabliet. Čo sa týka potravín, mali by sme sa riadiť heslom ešte z koloniálnej éry: „wash it, peel it, cook it“. Takisto je potrebné vyhýbať sa konzumácii ľadu, čerstvej listovej zeleniny, konzumácii nedostatočne tepelne upraveného mäsa, vajec a morských živočíchov, ako aj konzumácii nepasterizovaného mlieka. - vírusové hepatitídy (A a E)
Jedná sa o vírusové ochorenia, ktoré primárne postihujú pečeň. Prenášajú fekálno-orálne, úzkym kontaktom s chorým, kontaminovaným jedlom a nápojmi. Vyskytujú sa celosvetovo. Medzi hlavné príznaky patrí malátnosť, zvýšená telesná teplota, abdominálny dyskomfort, žlté sfarbenie sklér a kože. Riziko pre cestovateľov pri hepatitíde A a E je vysoké hlavne pri návšteve oblastí s nízkym hygienickým štandardom. Prevencia: Umývanie rúk, vyhýbanie sa potenciálne kontaminovanému jedlu a vode, očkovanie proti hepatitíde A. - črevné parazitózy
Cestovatelia navštevujúci tropické a subtropické oblasti sú ohrození mnohými parazitárnymi ochoreniami. Črevné parazity sa vyskytujú najmä tam, kde je nízka úroveň hygieny a sanitárnych opatrení, a tým dochádza k znečisteniu pôdy, vody a potravín ľudskými a zvieracími výkalmi. Človek sa nakazí požitím kontaminovanej potravy a vody, ale aj pri chôdzi naboso, nakoľko larválne štádiá niektorých parazitov sú schopné sa aktívne prevŕtať do kože. V prevencii je potrebné dbať na hygienu rúk, nápojov a potravín. Vyvarovať sa chôdze naboso a plávaniu v stojatých a pomaly tečúcich vodách.
Sexuálne prenosné choroby
Najčastejšími sexuálne prenosnými chorobami sú HIV/AIDS, hepatitída B a C, syfilis, kvapavka, ďalej infekcie spôsobené chlamýdiami, trichomonádami, a herpes simplex. Nákaza sa prenáša hlavne nechráneným pohlavným stykom, pri HIV, hepatitíde B a C a syfilise je možný prenos krvou /transfúzia, kontaminovaná striekačka, nesterilné inštrumenty pri tetovaní, akupunktúre a piercingu/ a takisto je možný prenos z matky na dieťa. Medzi najčastejšie príznaky sexuálnych ochorení patrí vred na genitáliách, bolestivosť v pelvickej oblasti, výtok z vagíny a močovej rúry. Avšak mnohé môžu prebiehať bez akýchkoľvek príznakov. Sexuálne prenosné choroby sa vyskytujú celosvetovo. U niektorých cestovateľov je riziko infekcie vysoké. Zvyšuje ho nedostatok informácií o riziku a preventívnych opatreniach, ako aj sexuálny styk s náhodným partnerom. V bežnom sociálnom kontakte doma, v práci, ani vo verejnej doprave riziko infekcie nehrozí, takisto sa tieto ochorenia neprenášajú hmyzom. Prevencia: Chrániť sa sexuálneho styku s náhodným partnerom počas dovolenky, používanie kondómu. Nepoužívať spoločné ihly a striekačky, pri potrebe parenterálneho podania lieku v zdravotníckom zariadení sa treba ubezpečiť, že tieto nástroje sú sterilné, originálne zabalené. Očkovanie je dostupné len proti hepatitíde B a HPV.
Ochrane zdravia cestovateľov, včasnej diagnostike a liečbe tzv. importovaných nákaz, sa naše pracovisko venuje už od roku 1968. Na podnet prof. MUDr. Júliusa Hrúzika, CSc., vzniklo Stredisko pre cudzokrajné choroby, ako súčasť Infekčnej kliniky Fakultnej nemocnice a od roku 2004 bolo pretransformované na Polikliniku cudzokrajných chorôb. Pôsobia tu špecialisti s bohatými skúsenosťami v oblasti cudzokrajných chorôb a cestovnej medicíny.